Kala 1,5 młn čałaviek uźniali ŭdzieł u demanstracyi ŭ padtrymku niezaležnaści ad Ispanii. Sotni tysiač sabralisia ŭ centry horada, razmachvajučy ściahami Katałonii i ściahami ruchu za niezaležnaść, paviedamlaje VVS. Akramia niezaležnaści demanstranty patrabavali źmieny padatkovaha zakanadaŭstva Ispanii.

Demanstracyi prachodziać 11 vieraśnia, u hadavinu abłohi Barsiełony padčas vajny za ispanskuju spadčynu 300 hadoŭ tamu. Sioleta jaje maršrut daviałosia źmianić, bo na vulicy vyjšła značna bolš ludziej, čym čakali arhanizatary.

Alfred Bosk, čalec parłamienta ad Levaj respublikanskaj partyi Katałonii, zajaviŭ, što bačyŭ tolki ściahi ruchu za niezaležnaść — jon padobny da zvyčajnaha katałonskaha ściahu, ale ź sinim trochkutnikam źleva, u centry jakoha raźmieščanaja biełaja zorka.

«Usie nieśli hetyja ściahi. Za ŭsio svajo žyćcio ja nie bačyŭ stolki ściahoŭ ruchu za niezaležnaść», — skazaŭ parłamientaryj.

Vielizarnaja kolkaść narodu pryviała da taho, što na niekalki hadzin admovili sistemy mabilnaj suviazi.

Pytańnie pra padatki

Ekanamičny kryzis u Ispanii, u vyniku jakoha kožny čaćviorty žychar krainy akazaŭsia biez pracy, pryvioŭ da taho, što Katałonija ciapier patrabuje nie tolki palityčnaj aŭtanomii ad Madryda, ale i finansava-biudžetnaj niezaležnaści.

Katałonija — samy bahaty rehijon Ispanii, jaki pradstaŭlaje 20% ispanskaj ekanomiki, patrabuje prava samastojna spahaniać padatki i tracić hetyja srodki.

U žniŭni Katałonija zapatrabavała ad Madryda finansavaj dapamohi ŭ pamiery piaci miljardaŭ jeŭra, bo, na dumku Barsiełony, mienavita na hetuju sumu Katałonija finansuje astatnija rehijony krainy z padatkaŭ, što spahaniajucca na jaje terytoryi.

Ciapier ekanomika Katałonii, jak i inšych rehijonaŭ Ispanii, adčuvaje ciažkaści.

U hetym hodzie ŭradu Katałonii daviałosia finansavać dziaržaŭnuju pazyčanaść na sumu ŭ 13 miljardaŭ jeŭra.

Madrydski karespandent Bi-bi-si paviedamlaje, što va ŭrada Katałonii na dadzieny momant ledź chapaje hrošaj na zarpłaty dziaržsłužboŭcaŭ.

Prychilniki niezaležnaści ci bolšaj aŭtanomii Katałonii śćviardžajuć, što Barsiełona płacić zanadta šmat padatkaŭ Madrydu, atrymlivajučy niedastatkova naŭzamien.

Prem'jer-ministr Ispanii Maryjana Rachoj, sa svajho boku, śćviardžaje, što niezaležnaść Katałonii nijak nie dapamoža sprobam krainy paźbiehnuć ekanamičnaha kałapsu.

Kiraŭnik urada Katałonii Artur Mas i Maryjana Rachoj pavinnyja sustrecca 20 vieraśnia.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?