Vybranyja tvory znanaha majstra histaryčnaj prozy Kastusia Tarasava skłali novy tom vydavieckaha prajektu «Biełaruski knihazbor». Kniha źjaviłasia z druku ŭ tak zvanaj załatoj sieryi, pad čyrvonymi vokładkami jakoj ad 1996 hoda vychodziać najlepšyja tvory biełaruskaj mastackaj litaratury.

U litaraturu jon pryjšoŭ davoli pozna, majučy dypłom chimičnaha fakulteta Biełaruskaha palitechničnaha instytuta dy amal dvaccacihadovy dośvied pracy na roznych pramysłovych pradpryjemstvach.
Dy i pražyŭ nie tak šmat, raptoŭna pakinuŭšy hety śviet na siamidziasiatym hodzie. Ale napisanaje im zastaniecca ŭ kaštoŭnaj skarboncy biełaruskaj histaryčnaj prozy, kaža adzin sa składalnikaŭ toma hałoŭny redaktar «Biełaruskaha knihazboru» Kastuś Ćvirka. I dadaje, što
vybrać tvory dla adnoj knihi Tarasava było niaprosta, bo amal usio ź vialikaj kolkaści napisanaha im vartaje załatoj sieryi.
«My paličyli, što dobra budzie vydać raman histaryčny „Pahonia na Hrunvald“. I dali jašče „Skarb Niaśvižskaha zamka“,
pakolki jon nie vychodziŭ asobnaj knihaj, tolki drukavaŭsia ŭ „Dziejasłovie“. Aŭtar tut raskazvaje pra mietodyku svaich pošukaŭ, tak jak hieroj hetaj apovieści šukaje skarb Niaśvižskaha zamka. Tamu apovieść ujaŭlaje šlachi pošukaŭ samoha aŭtara ŭ roznych jaho histaryčnych tvorach».
Uklučanyja ŭ tom i histaryčnyja ese z knihi «Pamiać pra lehiendy», jakaja adrazu pa vychadzie tryccacitysiačnym nakładam u 1984 hodzie zrabiła Kastusia Tarasava znakamitym.

Asobny raździeł składajuć ese, jakija možna ličyć praciaham «Pamiaci pra lehiendy», i jakija byli nadrukavanyja na staronkach haziety «Novy čas», ale nie vychodzili asobnaj knihaj.

Zaviaršajuć tom aŭtabijahrafičnyja natatki, jakija pryŭzdymajuć zasłonu nad asobaj piśmieńnika, jaki ŭvieś svoj čas addavaŭ samotnym rosšukam zabytych staronak rodnaj historyi i nastolki nie lubiŭ publičnaści, što navat na viečarynu, zładžanuju Tavarystam biełaruskaj movy ŭ honar jahonaha šaścidziesiacihodździa, nie pryjšoŭ.
Aŭtar pradmovy da knihi Uładzimir Arłoŭ tak acharaktaryzavaŭ svajho starejšaha kalehu: «Kastuś Tarasaŭ viedaŭ, što historyja — heta nie tolki pieramohi i ŭźloty śvietłaha čałaviečaha duchu, ale — moža jašče čaściej — heta horkija parazy, reniehactva, čornyja zdrady z padzieńniem u piekła bieź nijakaha spadziavańnia na prypynak u čystcy. Mahčyma, jon, jak nichto inšy, adčuvaŭ (i pradčuvaŭ) trahizm biełaruskaj historyi, kali kraina znoŭ i znoŭ apynajecca pierad miažoj, za jakoj — nacyjanalnaje niebyćcio».

Vydadzieny tom tvoraŭ Kastusia Tarasava — šeśćdziesiat pieršy z zadumanych dvuchsot u «Biełaruskim knihazbory». Pra dalejšyja vydańni hetaha ŭnikalnaha prajekta havoryć jahony dyrektar Hienadź Viniarski:

«U hetym hodzie my planujem jašče — voś litaralna dniami źbirajemsia zdać u druk — vybranaje viadomaha biełaruskaha historyka Anatola Hryckieviča i taksama vybranyja tvory Alesia Adamoviča.
Taksama jašče ŭ płanach jość vydańnie knihi biełaruskaha piśmieńnika z Rasii Valeryja Kazakova».
Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?