Ich dyski znajści niaprosta, choć kancertuje pankaŭski hurt pa ŭsim śviecie. U miežach suśvietnaha turne razam z rumynskim hurtom «Critica Radicala» bostancy planavali zajechać u Biełaruś, ale im admovili ŭ vizie. Tady «Szolgosz» adpraviŭ CD ź pieśniaj «F**k Lukashenko» ŭ biełaruskaje pasolstva. Na pytańni «NN» adkazvajuć zasnavalniki hrupy: basist Matctzy i hitaryst Czkelzler.

«NN»: Čym vas začapiŭ Łukašenka?

«Czolgosz»: My chočam raspavieści ludziam pra brutalnyja režymy ŭ śviecie, pra represii ŭ Kambodžy, ZŠA, Iraku, Mjanmie, Biełarusi — va ŭsich tych miescach, dzie panuje aŭtarytarny režym. Niavažna, nealiberalizm heta, fašyzm ci kapitalizm. Majem spadzieŭ, što kali my budziem śpiavać pra heta pa ŭsim śviecie, dyk ludzi adčujuć, što heta nie prablema ichniaj krainy, a hlabalnaja prablema, jakuju treba vyrašać razam.

«NN»: Dzie možna pačuć «Szolgosz»?

«Cz»: My — internacyjanalnaja kamanda. Bolšaść z nas žyvie ŭ Bostanie, adzin z bubnačoŭ — u Puerta-Ryka. Jak ni dziŭna, bolš hrajem u Rumynii, čym u Amerycy — usiaho čatyry hadziny šlachu ad Ńju-Jorku. Čatyry razy rabili turne pa Łacinskaj Amerycy, hrali na Karybach, piać razoŭ ładzili tury pa Ŭschodniaj Eŭropie.

«NN»: Čamu čaściej hrajecie ŭ Eŭropie, čym Amerycy?

«Cz»: Nam nia nadta padabajecca žyć u Bostanie. Nadta šmat tut apatyi, ty musiš uvieś čas być strymanym. My nie takija. Tamu my praryvajem palicejskija kardony, razdražniajem hazety «pravaha kryła», atrymlivajem visły ad fašystaŭ i doma, i ŭ inšych krainach. My hrajem tam, kudy inšyja pabajacca pajechać.

«NN»: Vy planavali syhrać i ŭ Biełarusi.

«Cz»: My chacieli naviedać z kancertami Bieraście, Horadniu i Miensk pry kancy hodu, ale nam nie dali vizy. Pryčym užo druhi raz. Nam padałosia, što biełarusy — ksenafoby, tamu my napisali takuju pieśniu — «F**k Lukashenko». Potym my dasłali kolki CD ź pieśniaj u biełaruskaje pasolstva, ale adkazu nie dačakalisia.

Siarhiej Budkin

"Szolgosz"

zapisaŭ try dyski i zrabiŭ dziasiatak supolnych prajektaŭ z łacinaamerykanskimi j eŭrapiejskimi hurtami. Apošni albom — «Guernica» (2003). Svoj styl charaktyrazujuć, jak «palityčny pank». Padčas eŭrapiejskaha turne ŭvosień dali kancerty ŭ Italii, Švajcaryi, Niamieččynie, Polščy, Hrecyi.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?