Vinavaty ŭ «siezonnych» pakutach — palinoz

Siezonnaja alerhija — heta alerhičnaja reakcyja, jakaja źjaŭlajecca ŭ peŭny čas hodu. Jana moža prajaŭlacca albo ŭ vyhladzie siezonnaha rynakanjunktyvita (ci prosta kanjunktyvita) i rynita, albo ŭ pyłkovaj siezonnaj branchijalnaj astmie. Pryčyna źjaŭleńnia siezonnaj alerhii — pyłok roznych raślinaŭ: drevaŭ, travaŭ, złakavych, składanakvietnych, spory niekatorych hryboŭ. Ludzi, jakija pakutujuć na siezonnuju, dy i naohuł na lubuju alerhiju, časta pračynajucca načami praz dyskamfort, udušša, jakoje pieraškadžaje narmalnamu snu. Niekalki takich načej — i ŭ vas užo parušeńnie snu. Uźnikaje niervovaść, razdražnialnaść, 2–3 biassonnyja nočy mohuć raźvić u vašaha dziciaci isteryju abo hipieraktyŭnaść.

Nastupstvy zachvorvańnia

Z alerhijaj žartavać nie varta, jana moža mieć dastatkova surjoznyja nastupstvy, vyklikajučy jak lohkija prajavy kanjuktyvita abo rynita, tak i (pry prahresavańni alerhičnaha pracesu) raźvićcio siezonnaj pyłkovaj branchijalnaj astmy, jakaja maje niekalki stadyj — lohkuju, siarednieciažkuju i ciažkuju. Kali alerhičny praces zapuścić (a mnohija zvyčajna tak i robiać), moža ŭźniknuć užo bolš surjoznaja reakcyja ŭ vyhladzie branchaspazmu, inakš — branchijalnaj astmy.

Pakuty ź siaredziny viasny i da kanca leta

Siezonnyja alerhičnyja reakcyi mohuć źjaŭlacca ŭ ludziej, jakija pakutujuć ad pyłku drevaŭ, dzieści ź siaredziny krasavika da kanca traŭnia — pačatku červienia, z pačatku leta da siaredziny lipienia; dalej estafietu ŭžo prymajuć składanakvietnyja travy — ź siaredziny lipienia i praktyčna da pieršaha śniehu. Źviazanaja takaja pieryjadyčnaść z tym, što roznyja raśliny apylajucca ŭ dakładny čas. Kancentracyja alerhienaŭ u pavietry nie zaležyć ad času sutak. Maje značeńnie sam pieryjad kvitnieńnia, naprykład, aktyŭny pieryjad pyleńnia biarozy — samaha alerhahiennaha dreva — heta kaniec traŭnia, dalej kolkaść pyłkovaha nasieńnia na adzin kubičny mietr źnižajecca, ale pyłok jašče prysutničaje ŭ pavietry.

Dzie lepš žyć alerhikam?

Ad raślinnaści, jakaja pieravažaje ŭ tym ci inšym rajonie, zaležyć kancentracyja pyłku. Kali vy pakutujecie na siezonnuju alerhiju i pry hetym žyviacie pablizu ad lesaparkavaj zony, u jakoj pieravažajuć listavyja drevy, asabliva biarozy, vy budziecie značna horš pieranosić pieryjad apyleńnia čym, skažam, u zonie, dzie rastuć chvajovyja drevy.

«Škodnyja» drevy

Pieršaje miesca siarod alerhiennych, «škodnych» drevaŭ zajmaje biaroza, potym iduć alešyna, laščyna, klon, jasień.

Słavutaja tapola, jakuju abvinavačvajuć usie i va ŭsim, akazvajecca, naohuł nie vyklikaje alerhii. Nasamreč padčas vyśpiavańnia jaho puchovak (a heta pačatak leta) pačynajecca pieryjad kvitnieńnia złakavych travaŭ. Hetyja puchoŭki źbirajuć astatni pyłok z drevaŭ i pyłok złakavych travaŭ, ažyćciaŭlajučy jaho miechaničny pieranos. Mienavita pyłok — sapraŭdnaja krynica alerhii.

«Hrupa padtrymki» dla alerhikaŭ

Preparaty, jakija vykarytoŭvajucca dla lekavańnia siezonnaj alerhii, možna padzialić na niekalki hrupaŭ.

Antyhistaminavyja, supraćalerhičnyja preparaty. Ciapier na farmaceŭtyčnym rynku pradstaŭlena mnostva supraćalerhičnych srodkaŭ, tamu vybar preparata patrabuje ad doktara hłybokich viedaŭ pra ich asablivaści i mahčymaści ŭžyvańnia. Varta źviartać uvahu nie tolki na efiektyŭnaść lekavaha preparata, ale i na mahčymaść raźvićcia pabočnych efiektaŭ.

Druhaja hrupa preparataŭ — heta tak zvanyja «kramony», hetyja preparaty padaŭlajuć alerhičnaje zapaleńnie. Heta, jak praviła, sprei, nazalnyja kropli abo kropli dla vačej.

Treciaja hrupa — heta hlukakartykasteroidnyja preparaty miascovaha i sistemnaha ŭździejańnia. Preparaty sistemnaha ŭździejańnia — heta harmanalny preparaty ŭ tabletkach, jakija treba prymać u vypadku nieefiektyŭnaści inšaj terapii.

Vialikuju efiektyŭnaść u kompleksnaj terapii majuć sarbienty, jakija dapamahajuć vyvodzić alerhieny, što pastupajuć praź ślizistuju i straŭnikava-kišačny trakt u arhanizm (Łaktrafiltrum, Entoras-hiel, aktyvavany vuhal). Mabyć, heta hałoŭnyja hrupy preparataŭ, jakija vykarystoŭvajucca dla lačeńnia siezonnaj alerhii.

Jašče adnym mietadam, jaki moža dapamahčy ad siezonnaj alerhii, źjaŭlajecca płazmafierez.

Aerazoli — sprava zvyčki?

Aerazoli, jakija ŭžyvajuć pry siezonnaj alerhii, byvajuć roznymi. Dapuścim, aerazoli, jakija ŭklučajuć kramony, błakujučy alerhičny kaskad, možna ŭžyvać stolki, kolki treba. U hetym vypadku niama pryvykańnia, niama niebiaśpieki pieradazavańnia, ich možna vykarystoŭvać doŭhi čas. A voś pryjom tapičnych steroidaŭ budzie zaležać ad kankretnaj situacyi. Pry siezonnym alerhičnym rynicie maje sens pačynać karystacca dadzienymi preparatami za dziesiać dzion da pačatku mierkavanaha pyleńnia, uvieś pieryjad pyleńnia i jašče dziesiać dzion paśla jaho zakančeńnia.

Faktary, jakija ŭpłyvajuć na alerhiju

Značny ŭpłyŭ na stan alerhikaŭ u pieryjad kvitnieńnia raślin, drevaŭ, travaŭ robiać mieteafaktary. U daždžlivaje nadvorje pyłok prybivajecca, i jaho kancentracyja ŭ pavietry značna źnižajecca. Vietranaje i zasušlivaje nadvorje spryjaje doŭhamu padtrymańniu vysokaj kancentracyi pyłku.

U pamiaškańniach kancentracyja pyłku mienšaja, čym na vulicy, tamu alerhiki adčuvajuć siabie ŭ pamiaškańni značna lepš. Ale kali čałaviek karystajecca, skažam, asabistym aŭtamabilem i jeździć z adkrytymi voknami ci, naprykład, adkryvaje vokny ŭ pamiaškańni, to kancentracyja pyłku na vulicy i ŭ pamiaškańni moža być adnolkavaj, i čałaviek budzie adčuvać siabie drenna ŭ lubym vypadku, niezaležna ad taho, dzie jon znachodzicca.

Što jašče moža dapamahčy ad siezonnaj alerhii

Lekavymi mierapryjemstvami rekamiendacyi ludziam, jakija pakutujuć ad siezonnaha palinozu, nie abmiažoŭvajucca. Važnaje značeńnie maje klimat: kali čałaviek źjazdžaje ŭ toj rehijon, dzie pyleńnie ŭžo prajšło, jon spakojna pieražyvie hety pieryjad, viarnuŭšysia nazad tolki da jaho zakančeńnia. Možna pasprabavać źmienšyć uździejańnie alerhienaŭ, ustaloŭvajučy ačyščalniki pavietra, čyściačy dyvany kožny dzień, padtrymlivajučy peŭnuju vilhotnaść u kvatery, ale časta heta nie maje efiektu abo patrabuje praźmiernych fizičnych i materyjalnych vydatkaŭ. U pieryjad kvitnieńnia možna nasić vatna-marlevyja paviazki, asabliva padčas pracy na dačnych učastkach. Trymajcie dźviery i vokny začynienymi, ustalujcie na akno śpiecyjalny pavietrazabornik z antyalerhiennym filtram. Pazbaŭciesia ad dyvanoŭ. Pačynajcie prymać prafiłaktyčnyja preparaty za niekalki tydniaŭ da asnoŭnaha kvitnieńnia raślin.

Pamiatajcie pra toje, što nie isnuje dvuch adnolkavych čałaviek. Vaš doktar moža vyznačyć, što źjaŭlajecca dla vas alerhienam i jakim čynam lepš lačyć prajavy alerhii. Paviedamiŭšy doktaru detalovuju infarmacyju pra vaš ład žyćcia i zvyčki, vy dapamožacie jamu dakładniej vyznačyć prablemu i paraić vam, jak dać rady prajavam alerhii.
Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?