«Elitny katedž u rajonie Drazdy» — abjava z takim źmiestam źjaviłasia na sajtach nieruchomaści ŭ pačatku listapada. Ułaśnik prapanuje dom u arendu na praciahły termin. Košt — $3500 na miesiac. Heta ŭ 8 razoŭ bolš za siaredni zarobak u krainie.

Płošča katedža — 285 kvadratnych mietraŭ.

Płošča katedža — 285 kvadratnych mietraŭ.

Jak stała viadoma «Našaj Nivie», haspadary doma — siamja byłoha staršyni KDB Ściapana Sucharenki. Taho samaha, jaki pałochaŭ biełarusaŭ pacukami ŭ vodapravodzie.

«Elitny katedž, les pobač, vadajom pobač, voziera pobač, raka pobač, malaŭničaje miesca, dušavaja kabina, altanka, haraž, łandšaftny dyzajn, achova, jeŭraadździełka, kamin, miesca dla šašłykoŭ, mebla, televizar, DVD prajhravalnik, spadarožnikavaje telebačańnie, chaładzilnik, internet», — takimi pieravahami zavablivaje siamja Sucharenka patencyjnych žycharoŭ doma.

Nadzieł pad budaŭnictva śpiecsłužbist atrymlivaŭ u tym ža paradku, što i astatnija čynoŭniki — u padarunak ad kiraŭnictva krainy.

Praŭda, za čas budaŭnictva Sucharenku ŭ toj čas užo adpravili ŭ adstaŭku z pasady staršyni KDB i nakiravali pasłom u Armieniju.

Moža, košt $3500 abhruntoŭvajecca prezientabielnymi susiedziami? Z adnaho boku žyvie były ministr achovy pryrodnych resursaŭ i achovy navakolnaha asiarodździa Uładzimir Całko, uśled za im — były hubiernatar Minščyny Barys Batura.

U inšy bok iduć katedžy Siarhieja Tkačova, byłoha ekanamičnaha daradcy Łukašenki, i eks-ministra zamiežnych spraŭ Siarhieja Martynava.

Ciapier dom naležyć dačce Sucharenki. Jon pierapisaŭ na jaje nieruchomaść dva hady tamu. Na žal, Taćciana admoviłasia kamientavać «Našaj Nivie» svaju abjavu na sajtach ahienctvaŭ nieruchomaści.

***

Ściapan Sucharenka

Naradziŭsia ŭ 1957 hodzie ŭ vioscy Zdudzičy Śvietłahorskaha rajona. Skončyŭ Biełaruski technałahičny instytut (ciapier BDTU), Vyšejšyja kursy KDB SSSR, Akademiju kiravańnia pry prezidencie Biełarusi (zavočna).

Pracavaŭ u strukturach KDB z 1984 da 2007 hoda, na praciahu 2005—2007 uznačalvaŭ arhanizacyju.

Prasłaviŭsia pierad prezidenckimi vybarami — 2006, kali na pres-kanferencyi zajaviŭ, što apazicyja rychtuje šerah pravakacyj, u tym liku źbirajecca ŭkidvać dochłych pacukoŭ u sistemu vodazabieśpiačeńnia. Rasśledavańnie nie skončyłasia ničym, adnak Sucharenka i paźniejšych intervju nastojvaŭ na praŭdzivaści historyi z pacukami.

U 2008—2015 Sucharenka byŭ pasłom u Armienii, paśla pracavaŭ u Banku raźvićcia, adkul syšoŭ niekalki miesiacaŭ tamu.

Maje dačku i syna. Syn Andrej vystupaŭ u ŚMI jak pradstaŭnik Biełarusi ŭ ofisie Rady Jeŭropy ŭ Strasburhu.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?