Pakul biełarusy ŭ Sočy atrymlivajuć zasłužanyja miedali, u Minsku taksama prachodzić alimpijada, ale paetyčnaja.

Cichan Čarniakievič

Cichan Čarniakievič

Staršynia SBP Barys Piatrovič

Staršynia SBP Barys Piatrovič

Alhierd Bacharevič u buktrejlery

Alhierd Bacharevič u buktrejlery

Raisa Baravikova

Raisa Baravikova

Syn muzyki Puksta admaŭlajecca sychodzić bieź mikrafona i hitary

Syn muzyki Puksta admaŭlajecca sychodzić bieź mikrafona i hitary

Andrej Adamovič

Andrej Adamovič

Maryjka Martysievič

Maryjka Martysievič

Andrej Chadanovič

Andrej Chadanovič

Usievaład Ścieburaka

Usievaład Ścieburaka

Vika Trenas

Vika Trenas

Hleb Łabadzienka

Hleb Łabadzienka

Viktar Žybul

Viktar Žybul

Andruś Takindanh

Andruś Takindanh

Pieramožca paetyčnaha Słemsejšna ruski paet Arkadź Štybiel.

Pieramožca paetyčnaha Słemsejšna ruski paet Arkadź Štybiel.

Biełarusija, litoŭskija, ukrainskija dy rasijskija «spartoŭcy» u Dzień usich zakachanych, 14 lutaha, bilisia ŭ paetyčnym Słemsejšnie, jakim sami arhanizatary, darečy, i nazvali farmat mierapryjemstva.

Miždunarodny paetyčny fiestyval pamiaci Michasia Stralcova pravodzicca Biełaruskim PEN-centram i Sajuzam biełaruskich piśmieńnikaŭ z 2012 hoda.

Čamu ŭ honar Ctralcova? Bo heta samy jeŭrapiejski piśmieńnik z usich savieckich piśmieńnikaŭ, tak prynamsi, miarkuje litaraturaznaŭca i krytyk Cichan Čarniakievič.

Padčas viečara adbyŭsia pakaz pieršaha prafiesijnaha buktrejlera «Smaleńnie Viepruka», dzie ŭ hałoŭnaj roli byŭ Alhierd Bacharevič, jaki ŭvieś čas u scenach kuryć i źjaŭlajecca asnoŭnym retranślataram tvoru Stralcova, i Maksim Žbankoŭ, jaki pieravažna maŭčyć i słuchaje, ale časam taksama kuryć. 

Asnoŭnaj ža padziejaj byŭ niepasredna sam słemsejšn Zbornaj Biełarusi suprać Zbornaj Śvietu.

Biełarusaŭ pradstaŭlali: Raisa Baravikova, Viera Burłak, Viktar Žybul, Hleb Łabadzienka, Tania Śvietašova, Usievaład Ścieburaka, Andruś Takindanh, Vika Trenas, Anka Upała. Ich asnoŭnaj zbrojaj byli vieršy Ryhora Baradulina, Janki Kupały, Alaksieja Pysina, Vitala Ryžkova dy inšych litaraturnych vołataŭ.

Što tyčycca Zbornaj Śvietu, to z Rasii byli Arkadź Štypiel, Maryna Halina, z Ukrainy — Juryj Zavadski dy Halina Kruk dy inš. Jany vykarystoŭvali suprać biełarusaŭ Bukoŭskaha, Akita Fudžy i svaje ŭłasnyja vieršy.

Pamiž vystupami hraŭ muzyka Pukst z maleńkim synam, jakoha supakojvali ŭsioj hurboj naviedvalnikaŭ, bo toj admaŭlaŭsia sychodzić sa sceny bieź mikrafona i hitary. Cukierki i hulni na smartfonie chłopčyka supakoili.

Arbitram viečara byŭ Andrej Chadanovič. U jakaści žury byli roznyja naviedalniki, tamu možna kazać što ŭsio było abjektyŭna.

Što da arhanizacyi viečara, to heta, peŭna, lepšyja «Vieršy na asfalcie» z usich minułych.

Navat toje, što pačatak spaźniŭsia, a samo mierapryjemstva ciahnułasia kala 4 hadzin, nie sapsavała ahulnych uražańniaŭ. Kali raniej časam možna było i prysnuć pad vieršy, to zaraz byŭ biaskoncy drajv, časam padavałasia, što ŭsie zvarjacieli. Adny vieršy ledź nie vyklikali ślozy, druhija prymušali śmiajacca.

Asnoŭny plus viečara — heta raznastajnaść i kałaryt. Viktar Žybul, jak varjat, basanož biehaŭ pa scenie z sačkom za matylkami i spatyknuŭsia ab pistalet, jaki zabyła na scenie Maryjka Martysievič.

Što paciešyła i stała sapraŭdnaj pieramohaj biełaruskaj zbornaj, dyk heta toje, što naš Baradulin pieramoh Alaksandra Puškina pa adznakach.

U vyniku doŭhich spabornictvaŭ i baraćby za pieramohu pamiž Łabadzienkam i rasiejskim paetam Arkadziem Štypielem (kałarytnym mužčynam, z daŭhimi vałasami, u kviacistym švedry dy kamizelcy), pieramoh sp. Štypiel.

Vieršy na asfalcie jašče ŭ subotu i niadzielu buduć ciešyć naviedvalnikaŭ prezientacyjami i vystupami biełaruskich i zamiežnych paetaŭ.

* * *

15 lutaha, subota (Kanfierenc-zała Instytuta imia Hiote ŭ Minsku)

14.00. Pakaz pieršaha prafiesijnaha buktrejlera «Smaleńnie viepruka». Sustreča sa stvaralnikam Źmitrom Vajnoŭskim.

14.30. Prezientacyja zbornika «Aziornaja škoła paezii» pieramožcaŭ litaraturnaha konkursu imia Maksima Tanka. Udzielničajuć Andrej Adamovič, Sabina Bryło, Andrej Vylinski, Hanna Manankova, Maryja Puškina, Natalla Rak, Anton Rudak, Jula Cimafiejeva.

15.30. Prezientacyja elektronnych knih BYBOOKS. Udzielničajuć Asia Vołkava, Lina Kazakova, Vola Čajkoŭskaja, Jaŭhien Lipkovič, Siarhiej Pryłucki, Andrej Chadanovič. Maderatar Pavał Kapanski.

16.30. Raman Jaraš. Akustyčny kancert. 

17.00. Čytajuć paety-hości fiestyvalu: Adalstejn Asberh (Isłandyja), Iryna Bielskaja (Navapołack-Minsk), Maryja Halina, Arkadź Štypiel (Rasija), Dźmitryj Dźmitryjeŭ (Mahiloŭ), Nasta Kudasava (Kareličy), Darja Lis (Zaleśsie), Valery Rusielik (Horadnia), a taksama pierakładčyki Alhierd Bacharevič i Iryna Hierasimovič.

18.30. «Magnus Ducatus Poesis — Vialikaje Kniastva Paezii». Uładzimier Arłoŭ, Aleś Razanaŭ, Anton Rudak (Biełaruś), Danatas Piatrošus, Alvidas Šlapikas (Litva), Hieorhij Jafremaŭ (Litva-Rasija), Adam Videman, Ahnieška Mirachina (Polšča), Anastasija Viekšyna (Rasija-Polšča), Alena Hierasimiuk, Juryj Zavadski (Ukraina). Z udziełam muzyki Jaŭhiena Baryšnikava. Maderatar Andrej Chadanovič.

16 lutaha, niadziela («CECH»)

17.00. «Viecier z Zachadu»: prezientacyja knihi Uładzimira Hłazava «Vriemia sobstviennoje». Udzielničajuć Vasil Barysiuk, Jaryna Dašyna, Pavieł Kapanski, Siarhiej Pryłucki, Uładzimir Hłazaŭ (Bieraście).

18.00. «3+3»: prezientacyja knih Kiryły Anochina, Vijalety Pačkoŭskaj, Tani Skarynkinaj, Anatola Ivaščanki, Hienadzia Łapacina, Usievałada Ścieburaki (sieryja «Punkt adliku» i sieryja «Kniharnia piśmieńnika»).

19.00. Prezientacyja knihi Visłavy Šymborskaj «Kaniec i pačatak». Udzieł biaruć paety Ahnieška Mirachina i Adam Videman (Polšča), muzyki Volha Padhajskaja i Vital Epaŭ, pierakładčyki Anastasija Viekšyna (Polšča-Rasija), Maryna Kazłoŭskaja, Siarhiej Pryłucki i Andrej Chadanovič.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?