Pamiatajučy strašnuju datu pačatku vajny 22 červienia 1941 hodu, nam, bieraściejcam, jak i mnohim inšym žycharam Zachodniaj Biełarusi, varta pamiatać pra nia mienš trahičnyja dni napiaredadni — departacyi 19–21 červienia
Z 19 pa 21 červienia 1941 hodu
Heta była čaćviortaja, apošniaja pieradvajennaja chvala departacyjaŭ. Na hety raz achviarami departacyi stali členy siemjaŭ «vorahaŭ narodu» — pieravažna žančyny i dzieci. Ich vieźli na lesapavał u HUŁAH… Z BSSR (pieravažna z Zachodniaj Biełarusi) tady było vyvieziena dla «pieravychavańnia» 24.412 čałaviek.
Varta adznačyć i jašče adno, mabyć samaje važnaje zadańnie
Z savieckich časoŭ usio viedajuć nadpis, pakinuty adnim z abaroncaŭ Bieraściejskaj krepaści: «Umiraju, no nie sdajuś! Proŝaj Rodina! 20.VII.41h.», Ale mała chto viedaje, što hety nadpis byŭ zrobleny na ścianie kazarmy
A voś hety, niadaŭna abnoŭleny pamiatny znak u Bieraściejskaj krepaści z šmatlikimi viankami (hł. fota) ŭłasna ŭ honar tych «doblesnych»
Pakazalna, što ŭ tekście na novaj šyldzie słova «kanvojny» prapuščana. Zrešty, i biaz hetaha tekst jaje adyjozny dla čałavieka, jaki choć troški myślić: «Zdieś v ijunie 1941 hoda hieroičieski sražaliś s fašistskimi zachvatčikami voiny