U muzyki na 61-m hodzie žyćcia raptoŭna adarvaŭsia tromb. Miesca i čas pachavańnia vyznačajucca.

Viečaram 15 śniežnia na 61-m hodzie žyćcia niečakana pamior znakamity biełaruski hitaryst Uładzimir Uholnik.

Apošnija dva tydni jon lačyŭ serca ŭ 9-j balnicy Minska i jaho stan nie vyklikaŭ chvalavańniaŭ. Užo 17 śniežnia Uładzimir płanavaŭ vyjści na pracu. Ale raptoŭna ŭ muzyki adarvaŭsia tromb i daktary nie zdoleli jaho vyratavać.

«Ja jašče nie ŭśviadomiŭ hetuju stratu, heta prosta žudasna, — kaža hitaryst Hienadź Starykaŭ,

jaki razam z Uładzimiram hraŭ u duecie «Starik i Uhoł». —Apošnim časam jon vielmi šmat pracavaŭ. Paśla taho, jak jaho žonka pieraniesła składany insult, jon pačaŭ pracavać za dvaich, tak by mović, arać. Tym nie mienš heta vielmi sumnaja i žudasnaja navina, jakaja paćviardžaje, što muzyki na našaj terytoryi, na žal, žyvuć vielmi mała. Carstva jamu niabiesnaje! Heta absalutna žudasnaja navina».

Miesca i čas pachavańnia Uładzimira Uholnika pakul vyznačajecca. Chutčej za ŭsio, hramadskaje raźvitańnie sa znakamitym muzykam adbudziecca ŭ Dziaržaŭnym univiersitecie kultury, dzie jon vykładaŭ.

Uładzimir Piatrovič Uholnik naradziŭsia 15 lipienia 1953 hoda ŭ Minsku. Skončyŭ Biełaruski dziaržaŭny instytut kultury pa kłasie hitary. Muzyka pracavaŭ ź Viktaram Vujačyčam, u ansamble «Vierasy», u arkiestry Biełaruskaha cyrka, u arkiestrach Praha Cirk Centrum i Cyrk Peniny ŭ Polščy, muzyčnym redaktaram minskaha teatra «Chrystafor», źjaŭlaŭsia Dacentam kafiedry estradnaha mastactva BDUK, dzie vykładaŭ hitaru. Aproč taho pisaŭ muzyku dla teatraŭ, telebačańnia, radyjo, filmaŭ, rekłamnych rolikaŭ. Ale na płaścinkach byli vydadzienyja tolki dva albomy «Dnievnyje sny» (1998) dy «Zadušievnyj rok-n-rołł» (2005), zapisany ŭ duecie z Taćcianaj Kapiankovaj. Uładzimir Uholnik źjaŭlaŭsia častym hościem raznastajnych džazavych i rok-fiestyvalaŭ u Biełarusi, Rasii, Litvie, Polščy, Łatvii dy inšych krainach i hraŭ solnyja kancerty aŭtarskaj muzyki.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?